Začnem z iného konca. Dnes som sedel na terase jednej bratislavskej reštauracie v centre s kolegom a čakajúc na jedlo sme obaja zazreli ako sa valí veľká Toyota Landcruiser do zákazu vjazdu v jednosmernej ulici až k svoje bráne a tam následne zabočila a vošla dnu. Do zákazu vjazdu išla asi 150 metrov. Obídením jedného bloku a vojdením do jednosmerky správnym smerom by tento vodič stratil maximálne minútu. Čo to ma spoločné s Janom Slotom? Zdanlivo nič. Povedal som kolegovi, "slotovské správanie" a on to v sekunde pochopil.
To, že Slota chrlí nadávky kade chodí, v podnapitom stave niekoľkonásobne viac, už sme si zvykli. A v tom je problém, ľudia ako Slota, ktorí sa objavujú v médiach nám nastavujú morálne hranice spoločnosti. Presnejšie, výrazne ich znižujú. Bežní ľudia sú právom frustrovaní a tí s nadupanejším egom si pravidlá takéhoto fungovania osvojujú v bežnom živote. Arogancia, nevľúdnosť, porušovanie pravidiel, to máme dnes úplne bežne na uliciach. Či chceme alebo nie, aj ľudia ako Slota zavádzajú do spoločnosti tieto pravidlá a to je ďaleko škodlivejšie ako samotný fakt, že Slota niekomu vynadá do pohlavných orgánov. Veľmi jasne sa do spoločnosti premietajú aj skutočnosti, že niekto rozkráda peniaze nás všetkých na predražených tendroch spriatelených firiem. Táto prax sa už dnes pomerne bežne objavuje aj v privátnom podnikateľskom sektore a tiež je to len o tom, že ľudia to vnímajú ako "normálne".
Za komunizmu bolo pravidlo "Kto neokráda štát okráda vlastnú rodinu". Toto pravidlo bolo a je cítiť stále aj 20 rokov po páde komunizmu a myslím, že bude nutná výmena minimálne dvoch generácií, aby sa na toto pravidlo pozabudlo. Žiaľ ľudia ako Ján Slota nám toto pravidlo a mnohé ďaľšie pripomínajú svojim správaním, tým čím žijú. Chcel by som raz žiť na Slovensku, na ktorom sa bude dať podnikať bez toho, aby sme museli korumpovať. Aby sa politická kultúra dostala na úroveň, keď by sme si mohli povedať, že politici sú našimi zástupcami v parlamente preto, že môžu byť aj našimi morálnymi ideálmi.
Áno, viem, žijem v krajine zázrakov a som hrozne naivný, ale keby nás bolo viac vedeli by sme takto posunúť morálne hranice opačným smerom ako ich tlačí Ján Slota a jemu podobní, možno by sa nám tu žilo lepšie o trochu skôr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára